Považoval som sa za človeka, ktorý nesedí celý deň za počítačom alebo na nejakej sociálnej sieti, teda aj za človeka, na ktorého médiá nemajú taký veľký dosah. Opak je však pravdou. Človek si niekedy ani len neuvedomuje, že médiá ho sprevádzajú počas celého dňa. Niekedy dokonca každú chvíľku z jeho prežitého dňa. O veciach, ktoré denne používame (mobily, smartfóny, tablety, notebooky, počítače) už ani neuvažujeme ako o médiách, ale ako o bežnej a samozrejmej veci z nášho života. Dokonca aj pri písaní tohoto blogu 😉 Pri takom obrovskom rozmachu médií sa mi natíska otázka : ,,Je človek ešte stále pánom nad médiami alebo médiá už len manipulujú človeka?“
Problematiku mediálnej manipulácie som ani ja, priznám sa, nejako nerozvíjal a neuvažoval o nej. Médiá v súčasnej dobe beriem ako súčasť každodenného života našej generácie. Tu je však dôležité uvedomiť si a odsledovať silu médií v oblasti persuázie, teda ovplyvňovania, alebo aj v oblasti nastoľovania tém agendy setting.
Myslím si, že ovplyvňovanie alebo nastoľovanie tém médiami je v súčasnosti veľmi silným fenoménom, ktorý si nie každý užívateľ médií uvedomuje. Problematikou persuázie a médií sa zaoberalo množstvo autorov. O̕Keefe vysvetľuje persuáziu ako: ,,úspešný a úmyslený pokus o ovplyvnenie duševného stavu druhej osoby prostredníctvom komunikácie, kde má presvedčovaný určitú mieru slobodnej voľby“.[1] Takáto definícia persuázie sa odráža aj v pôsobení médií na človeka alebo ľudí ako masu. Ide predovšetkým o určitú selekciu tém, ktoré sa stávajú predmetom mediálnej agendy. Zaujímavé je, že v priebehu jedného dňa sa na Slovensku, v Európe, vo svete stane obrovské množstvo udalostí, zaujímavostí, tém. No len niektoré z nich sa stanú predmetom pozornosti médií. A tak postupom času začíname považovať za najdôležitejšie práve tie informácie, ktoré sú predmetom spravodajstva, na prvých stránkach novín a podobne. Pri cestovaní vlakom zo školy domov som si vypočul rozhovor dvoch starších dám, ktoré už odmietajú pozerať televízne spravodajstvo alebo čítať noviny, pretože sú tam len samé vraždy, krádeže, zločiny, akoby na Slovensku i na svete bolo len to isté dokola. Je zaujímavé, že už si aj starší občania začínajú uvedomovať, čo nám médiá podprahovo predkladajú. Nejde však len o tie negatívne informácie, ktoré nám denno-denné médiá ponúkajú. Môžeme povedať, že v dnešnej dobe sú médiá veľmi úspešné v tom, že nám dokážu presne určiť, o čom máme premýšľať. Toto zaradenie, vynechanie alebo zdôraznenie nejakej informácie môžeme definovať ako agendu setting. Pri všetkých definíciách ide predovšetkým o nastoľovanie tém. Teda schopnosť médií vyberať nejaké témy, dávať ich do popredia, častejšie sa im venovať, častejšie ich zobrazovať, častejšie ich analyzovať a rozoberať. To umocňuje u divákov pocit, že jedna téma je nadradená druhej, alebo je dôležitejšia ako tá druhá. Je zaujímavé sledovať, že médiá, ktoré by sa mali usilovať o pluralitu a rôznorodosť informácií, poskytovať informácie, ktoré sú nestranné, objektívne, využívajú na dosiahnutie určitých cieľov takýto spôsob persuázie. Hoci predmetom môjho uvažovania je predovšetkým mediálna agenda, v živote sa môžeme stretnúť aj s ďalšími oblasťami nastoľovania agend, a to v oblasti politickej i verejnej. Všetky tieto oblasti sú však úzko prepojené. Podľa môjho názoru, nastoľovanie tém zo strany médií má veľmi blízko k politickej agende, alebo skôr k propagácií nejakých tém, politických osobností alebo ich programu médiami. Záleží to však aj od vlastníckych vzťahov v príslušnom médiu.
S nastoľovaním tém sa môžeme stretnúť aj u nás na Slovensku. Pri sledovaní spravodajstva na všetkých televíznych staniciach, či už v oblasti komerčného alebo verejnoprávneho vysielania, môžeme istým spôsobom nájsť nastoľovanie tém, ktoré by sme mali považovať za dôležité. Tento postup sa realizuje na báze neustáleho opakovania týchto informácií, vo všetkých spravodajských reláciách. Pri sledovaní televíznych novín som postrehol, že v správach čoraz viac okrem informovania používajú prvky zábavy, niekedy aj na úkor spravodajstva. Dôležité témy z oblasti hospodárstva, školstva sa dostávajú do úzadia a do popredia sa dostávajú informácie založené na senzácií, nešťastí alebo istým spôsobom na emóciách. Túto persuazívnu techniku opisujú autori aj v knihe Persuázia a médiá. Odvolávajú sa na spoločné kategórie ovplyvňujúce mediálny záujem o istý typ udalosti, ktoré definoval Walter Lipmann vo svojom diele Public Opinion (1922) Sú to hodnoty, ktoré využívajú médiá pri výbere ,,spravodajsky hodnotných“ udalostí a to: jednoznačnosť, prekvapivosť, priestorová blízkosť, negativita, konflikt.[2] Hodnoty, ktoré po bližšej analýze slovenského spravodajstva nájdeme v každej spravodajskej relácií. Pripojiť k nim by sme mohli ešte senzáciu, emotívnosť a v menšej miere aj zábavnosť.
Záverom sa nám natíska odpovedať na otázku, či je človek ešte stále pánom médií alebo už médiá panujú nad ním. Nemáme na otázku jednoznačnú odpoveď, záleží od uhla pohľadu. Dôležité je však povedať, že človek je v dnešnej dobe z každej strany obklopený médiami, využíva ich denno-denne, v každej sfére. Ja som sa však v mojej práci orientoval na persuáziu médií a agendu setting v spravodajstve a poskytovaní informácií. Tu môžem skonštatovať, že poskytovatelia informácií širokej verejnosti používajú rôzne persuazívne prvky a nastoľujú nám témy, ktoré by sme mali považovať za dôležité. Je preto dôležité vedieť selektovať a rozmýšľať nad podanými informáciami. No odpovedať na otázku, či ešte stále viem panovať nad médiami, ktoré ma obklopujú a ktoré využívam, si však musí každý sám.
[1]O̕KEFEE. 2002, s.5. Podľa: PETRANOVÁ,D. – VRABEC,N.: Persuázia a médiá. Trnava : FMK UCM, 2013, s. 11.
[2] LIPMANN,W.1992 Podľa: PETRANOVÁ,D.–VRABEC,N.: Persuázia a médiá. Trnava : FMK UCM, 2013, s. 130.